Predaj permanentiek na domáce zápasy MŠK Slavoj

Predaj permanentiek na domáce zápasy MŠK SLAVOJ pre celú sezónu 2014/2015 (jesennú aj jarnú časť)

Cena permanentky (na celú sezónu):  15 EUR

Permanentku si môžete zakúpiť pred každým zápasov pri výbere vstupného alebo u p. Jána Gallika, tajomníka klubu.

Počas celej sezóny odohrá mužstvo mužov A-tím aj B-tím súhrne 26 zápasov – pri výške vstupného 1 EUR na každý zápas (spolu 26 EUR za 26 zápasov ) ušetríte 11 EUR, ak si zakúpite permanentku

 V cene máte vstup na všetky domáce zápasy mužov (A- tím aj B-tím) MŠK Slavoj Spišská Belá. Na zápasy žiakov a dorastu je vstup voľný pre všetkých divákov.

 Permanentky sa nevzťahujú na domáce zápasy OFK Toporec na štadióne v Spišskej Belej.

 Výška vstupného na zápasy MŠK SLAVOJ  – 1 EUR

Výška vstupného na zápasy OFK Toporec  –  1 EUR

V Spišskej Belej 8.8.2014

 JUDr. Štefan Bieľak

prezident MŠK Slavoj

Martin Maťaš ukončil ako hráč svoju futbalovú kariéru

Výborný futbalista, skvelý človek, manžel a otec sa rozhodol v sezóne 2013/2014 ukončiť svoju hráčsku futbalovú kariéru. 
Prierez futbalovej kariéry Martina Maťaša:

„Prvý kontakt s futbalom  som mal ako šesťročný chlapec. Bolo to na lúke, ktorá sa stala ihriskom budúcich futbalistov, miesto, kde dnes stoji Mestský podnik Spišská Belá. Bolo to miesto, kde nám rodičia postavili brány, označili ihrisko vápnom a kúpili nám lopty a siete na brány za peniažky, ktoré sme si vyzbierali za rôzne práce (zber železa a papiera, čistenie miestneho potoka atď.). Tam som sa učil od starších kamarátov futbalovému umeniu. Mám na mysli umenie milovať futbal. Futbal pre mňa začal byť akousi drogou, bez ktorej som nedokázal žiť. Počas ZŠ som sa aktívne zúčastňoval na všetkých športových súťažiach. Niekedy v tom období som prvýkrát vstúpil na mestské ihrisko SLAVOJ Spišská Belá, ktoré sa pre mňa stalo základným futbalovým táborom až do dorasteneckého veku. Mojim prvým a dodnes najviac váženým trénerom, ale ešte viac človekom bol UJO PETRUŠ – Ivan Petruš. Aj keď bol tréner, pre každého z nás to bol „UJO-PETRUŠ“,  ktorý bol k nám vždy dobrý a správny, ale vedel byť aj prísny. Dnes viem, že UJO PETRUŠ vo mne niečo zasial a to niečo vo mne rástlo dlhé roky. Na základe toho som mal šancu byť úspešný. Dal mi odpoveď na to, čo potrebujem urobiť, aby som sa dostal k vytúženému cieľu. Dnes hodnotím, že na týchto semienkach som staval ďalšie roky môjho športového života. Miloval som futbal a pre túto hru som mal pomenovanie obrovská vášeň, ktorej som  šiel oproti. Pochopil som, že bez tréningu nemôžem hrávať  zápasy a nemôžem sa zlepšovať. Pochopil som aj to, že vo futbale je  kolektív dôležitý a že je v ňom obrovská sila ak je jednotný a tú silu je potom aj cítiť v zápase na ihrisku. Potrebné je poukazovať  na dobré veci  a tie zlé nechať  v úzadí. Vyzdvihovať čo sa podarí a nie čo nevyšlo! Tréner nás dokázal motivovať aj na tréningu. Moja futbalová cesta viedla od žiackych kategórií až po dorastenecké v Spišskej Belej. V doraste mali záujem o mňa  funkcionári z Kežmarku. Mal som sa rozhodnúť, či hrať v Spišskej Belej za mužov ako 16-ročný, alebo v Kežmarku za dorast. Rozhodol som sa pre Kežmarok. Dôvod bol pekný štadión, ihrisko, väčšie mesto, lepší futbalisti a hlavne vyššia súťaž. Ak si pamätám, transfer sa uskutočnil za dve futbalové lopty a sitá na brány. V Kežmarku  sme hrali III. dorasteneckú ligu. Ja som naberal nové skúsenosti s kvalitnejšími súpermi. Mojimi trénermi boli Peter Budzák a  Marian Wikarský. V  Kežmarku som pokračoval  aj ako senior. Prvú sezónu som absolvoval ako vojak základnej vojenskej služby a ďalšia bola posledná v tomto krásnom meste, kde som prežil krásne chvíle ako  študent, vojak a športovec. Z Kežmarku som odchádzal  plný očakávania a zároveň aj strachu z nepoznaného, k ľudom, o ktorých som nič nevedel. Na skúške v Čani som si zahral jeden zápas. Strelil som jeden gól a na jeden som prihral. Boli so mnou spokojní a tak som šiel za vyššou kvalitou do FK Čaňa, ktorý hral III. ligu. Pre mňa to bola veľká výzva a ďalší krok k môjmu veľkému snu hrať „ligu“. Pamätám si na to, keď prišla ponuka. V tej chvíli som bol ochotný hrať hoci aj zadarmo. Nikomu som samozrejme o tom nehovoril.  Klub a tím mali tie najvyššie  ambície a ja som chcel patriť k nim. Tak sa aj stalo. Ciele sme naplnili a my sme postúpili do II. Slovenskej ligy. Na jednej strane najkrajšie, ale  na druhej najsmutnejšie chvíle, ktoré som v tom období prežíval. Týždeň pred prvým ligovým štartom prišiel kolaps môjho organizmu. Dostal som sa do nemocnice v Košiciach na 28 dní. Boli to  najťažšie dni môjho života. Tam som sa učil znova chodiť a  tam som aj veľa vecí pochopil. Pochopil som čo je ochota, vďačnosť, nezištnosť, viera, pokora, radosť a ďalšie hodnoty ľudského života. Každopádne fakt je, že som to nevzdal. Začínal som prechádzkami na 100 až 200 metrov,  po ktorých som bol taký unavený, že som spal aj 12 hodín. Trvalo mi to asi 5 mesiacov pokiaľ som sa mohol zapojiť do zimnej prípravy pod dohľadom lekárov v individuálnom tréningovom procese. Dokázal som to. Po ôsmich mesiacoch som stál opäť na zelenom trávniku a zapísal som si prvé minúty v 2. lige. V tom čase bol pre mňa každý zápas výhrou, aj keď skoré ukazovalo niekedy niečo úplne iné. Po pol sezóne a po zmenách v klube FK Čaňa som sa rozhodol pre  zmenu. Začal som sa živiť niečím iným než futbalom. Ale po necelých dvoch rokoch som sa vrátil na Slovensko s ďalším novým pohľadom a skúsenosťami. S pánom  Milanom Ševcom sme sa dohodli  na mojom pôsobení pod končiarmi Vysokých Tatier, na najvyššie položenom ihrisku na Slovensku. Musím priznať, že  po dvojročnej prestávke  bez futbalu som mal naň veľký apetít. Až taký veľký, že v prvom majstrovskom zápase za Vysoké Tatry som po dvoch žltých kartách musel opustiť hraciu plochu. Pre mužstvo to nevyzeralo, že prišla nejaká posila. Na tento klub mam špecifické spomienky a pocity, ktoré sa stále vynoria, keď ich idem opisovať. Postupoval som v kariére niekoľkokrát, ale vo Vysokých Tatrách to bolo niečo výnimočné. Ak by som to vystihol v jednej vete, boli sme tím jedno telo a jeden duch. Všetci sme mali ten istý cieľ, tú istú vieru, že to dokážeme. Každý do toho dal maximum, prehrávali a vyhrávali sme spoločne, vedeli sme si pomôcť jeden druhému, ale aj byť k sebe kritickí, ale féroví. Vznikli také silné vzťahy, že nás nik nevedel zlomiť ani z vnútra, ani z vonku. Po nejakom čase prišla pre mňa fáza stagnácie. Po dohode som šiel na hosťovanie a neskôr na prestup do Popradu ako kanonier. Mal som prispieť k postupu do 2. ligy. Tu už som bol skúsenejší, ale napriek tomu som šiel do toho s rešpektom a pokorou, či naplním očakávania ľudí zainteresovaných k popradskému futbalu. Boli tam skúsení hráči a obával som sa že budú takí „hore nos“, no práve naopak. S nimi som zažil niečo podobné ako vo V. Tatrách. Niektoré kluby nám závideli ako to funguje, že máme výsledky, aj keď nemáme peniaze na chod klubu. S Popradom som postúpil do 2. ligy. Mesto Poprad si to zaslúžilo a som vďačný za to, že som sa mohol k tomu pričiniť aj ja. Som rád, že šport v tomto regióne mohol rásť a bol inšpiráciou mladým športovcom aj z okolitých miest a obcí. A potom prišiel čas na comeback do Spišskej Belej. Ako sa vraví všade dobre, doma najlepšie. Ale ja použijem iný príklad. Ak ti niekto niečo dá, nezabudni na to a vždy to vráť a daj ešte aj niečo viac, aby sme mohli všetci rásť a byť šťastní. A ja som  šťastný,  že som tu cestu mohol prejsť a môžem sa pozerať ako naložia ľudia zo svojím talentom, dobrými vlastnosťami, hodnotami a čo urobia preto, aby si splnili svoje sny a ciele. Takže futbal  je pre mňa časť môjho života, časť poznania a časť mojej osobnosti. Dnes viem, že som mal vytvorené silné základy k budovaniu  dobrých vlastností  a vzťahov, nielen k športu, ale hlavne k ľudom spätých s futbalom. Za to by som sa chcel touto cestou poďakovať všetkým ľudom, s ktorými  som sa v mojej futbalovej kariére stretol a mal som tu česť s nimi spolupracovať. Poďakovať sa chcem aj všetkým spoluhráčom, trénerom, funkcionárom, lekárom, fanúšikom, všetkým priaznivcom športu a zvlášť FUTBALU. Ďakujem.“

Čo ťa vlastne viedlo k rozhodnutiu ukončiť aktívnu hráčsku kariéru?

„Hlavne nedostatok voľného času, pracovné povinnosti  a už pomaly aj zdravotné ťažkosti.“

Takže s futbalom definitívne končíš ?

„Nie, to vás ako mohlo napadnúť, dobrý futbal si vždy pozriem.“

 Čo by si chcel popriať belanskému futbalu ?

„Belančanom prajem, aby hľadali cesty a riešenia spoločnou komunikáciou k spoločným cieľom. Aby vedeli porozmýšľať aj nad iným názorom ľudí a aby sa ich snažili pochopiť. Aby boli hlavne trpezliví a mali jasne stanovené ciele. Prajem, aby každý chlapec, ktorý chce hrať futbal, dostal tú možnosť. Prajem všetkým len to najlepšie a futbalovému klubu zvlášť, aby sa rozvíjal a prenášal vytvorené hodnoty do spoločnosti.“

Štatistika jeho pôsobenia v A-mužstvách dospelých je nasledovná :

Počet odohratých zápasov:   301,  z toho výhry: 154,  remízy: 67, odohraté minúty: 22 229, góly: 127, ŽK: 40, ČK: 2

Martin pôsobil:

Slavoj  Spišská Belá – žiacke a dorastenecké kategórie: /1987-1997/

Kežmarok: dorast – III. liga Kežmarok – 2 sezóny /1997-1999/

Základná vojenská služba: IV. liga Kežmarok – 2 sezóny /1999-2001/

FK Čaňa: III. liga   1 sezóna /2001-2002/

FK Čaňa: II. liga   1 sezóna /2002-2003/

Vysoké Tatry: IV. liga /2005-2006/

Vysoké Tatry: III. liga /2006-2007/

Vysoké Tatry: III. liga /2007-2008/

FK Poprad:  III. liga /2007-2008/

FK Poprad:  II. liga /2008-2011/

FK Poprad:  III. liga /2011-2012/

MŠK Slavoj Spišská Belá /2011-2012/

Vysoké Tatry: IV. liga /2012-2013/

MŠK Slavoj Spišská Belá /2013-2014/ koniec  aktívnej kariéry

Nadačný fond Slovenskej sporiteľne v Nadácii Pontis podporil mladých belianskych futbalistov sumou 2340€

MŠK SLAVOJ Spišská Belá v spolupráci s Mestom Spišská Belá spoločne pripravili a podali projekt s názvom „Podpora futbalovej mládeže v Spišskej Belej“ na Nadačný fond Slovenskej sporiteľne v Nadácii Pontis. Dňa 30. apríla prišla potešujúca správa, že v programe „SLSP – Futbal to je hra 2014“ bol uvedený projekt zaradený hodnotiacou komisiou medzi podporené.

Nadačný fond Slovenskej sporiteľne v Nadácii Pontis v programe „SLSP Futbal to je hra 2014“ prerozdelí v tomto roku finančné prostriedky vo výške 60 000 EUR. Do programu prišlo spolu 277 žiadostí, hodnotiaca komisia rozhodla o podpore 24 projektov a medzi nimi aj projekt nášho MŠK. A teda MŠK získal dotáciu (finančný dar) vo výške 2340 EUR.

Cieľom tohto projektu je podpora futbalovej mládeže v našom meste, nakoľko MŠK a mesto sa snažia systematicky venovať futbalovej mládeži. Pred dvomi rokmi spoločne rozbehli projekt futbalovej predprípravky a dvoch prípravok (U10, U11). Obe prípravky sa aktívne zapájajú do regionálnych futbalových súťaží pod záštitou VSFZ. Na účasť v týchto súťažiach chýbajú nášmu MŠK prenosné futbalové bránky o rozmeroch 5,0 x 2,0 m spĺňajúce normy SFZ. V súčasnosti si tieto bránky požičiavame od iných klubov. Predpokladané náklady na kúpu týchto 4 prenosných hliníkových futbalových brán sú odhadované na sumu 2600 EUR, z toho spoluúčasť žiadateľa (MŠK) je 260 EUR, pričom na toto spolufinancovanie poskytne financie mesto zo svojho rozpočtu v uvedenej sume 260 EUR (ako mimoriadnu dotáciu na podporu športu pre mladých). Gratulujeme !!

Aj MŠK Slavoj má svoj fanklub….

Pred dvoma rokmi si naše mužstvo vybojovalo postup do VI. ligy. Po postupovej eufórií nastal v klube aj medzi belanskými fanúšikmi určitý útlm. Vo vyššej súťaži sme nehrali zle, no chýbali nám dobré výsledky. Viaceré zápasy sme prehrali jednogólovým rozdielom. Trápilo to vedenie klubu, funkcionárov aj samotných hráčov, ktorí postupne strácali sebavedomie. Vytratila sa pohoda zo šatne aj z tribún. Futbal je ale hra, kde sa raz darí, no inokedy nie. Dobrý fanúšik je ten, ktorý dokáže podporiť svojich hráčov aj vtedy, keď im to nejde. Amatérsky futbal hráči hrajú bez akejkoľvek odmeny. Futbal ich neživí a riskujú pritom aj možnosť zranenia a následnú absenciu v práci. Hrajú ho pre fanúšikov a pretože ich to baví. Máme krásny štadión, ktorý nám závidí široké okolie, ale atmosféra na ňom je málokedy taká, akú by sme si priali. Snaha a bojovnosť hráčov nie je ocenená potleskom a časté urážlivé pokriky neprospievajú ich výkonom. Svetlou výnimkou bola skvelá atmosféra na poslednom domácom zápase so Smižanami. Oceniť je potrebné najmä aktivitu vytvárajúcemu sa fanklubu, ktorý svojím povzbudzovaním a potleskom pomáhal našim futbalistom. Hovorca fanklubu M. Slodičák: „Ta nuda na tribúne a nemiestne poznámky na hráčov, ktoré sa nedali počúvať a tak sme iniciovali vytvorenie fanklubu.“ Sme radi, že aj MŠK má svoj fanklub, ktorý bude oporou našich futbalistov. Bolo náročné zmobilizovať fanúšikov na majstrovský zápas do Márie Huty ? „ Nie, vôbec to nebolo náročné. Hlavný aktéri Braňo Danko s Jozefom Heldákom oslovili ďalších, ktorí sa bez problémov pridali.“ Aký je to pocit pre fanúšika, doprevádzať svoje mužstvo na majstrovský zápas v preplnenom autobuse s bubnami a vlajkami ? „ Je to veľmi dobrý pocit pre nás fanúšikov a určite aj pre hráčov. Keď sa hráči povzbudzujú a hecujú podávajú super výkon. Do Márie Huty sme išli prvý krát a bol to famózny zážitok. Po spiatočnej ceste v autobuse panovala skvelá, neskutočná atmosféra to najmä vďaka bubnom, spevu ale hlavne vyhratému zápasu.„ Teší sa fanklub na domáci zápas s s Hranovnicou, na ktorom bude určite výborná atmosféra ? „Na domáci majstrovský zápas s Hranovnicou sa teší celý náš fanklub. Veríme, že na ňom vytvoríme dobrú atmosféru a vyburcujeme našich hráčov k dobrému výkonu.“